To hory, či nekonečnosť mora sú zahalené tajomstvom, ktoré túžime poznať. Tatry vo svojich gotických formách upriamujú náš zrak do výšok a k nebu. Umelci Rudolf Rabatin a Jozef Česla znamenito vystihujú svoj postoj k svetu a prírode. Vysoké hory vpadli do ich duší. Vyhľadávajú zmysel tajomstva zastretého v magickej atmosfére brál. A možno je to opačne: v prekypujúcej chúlostivosti duše umelcov preniká do ich diel tajomstvo bytia, ktoré túžia vystihnúť. Je dobré, že tieto obrazy vidíme v Poľsku. Dáva nám to pocit slobody, pretože autori stoja pred zrakmi našej predstavivosti ako vtáci, ktorí nerozumejú hraniciam v geograficko - politickom ponímaní. Preleteli hranice, aby nás utvrdili v presvedčení, že to neznáme a tajuplné niečo, ku ktorému sa chce umelec donekonečna približovať, dotýkať sa ho svojimi zmyslami a intelektom, je istotou človečenstva.
Jan Tulik
Keď som sa v roku 1996 prvýkrát stretol s výstavnou kolekciou čierno-bielych tatranských fotografií Jozefa Česlu, očarilo ma jeho ponímanie hôr ako komunikatívneho prírodného zjavu. Svetelné efekty, ktoré umocňujú ľudskú predstavivosť a provokujú fantáziu. Silné kontrasty svetiel a tmy, bohatých štruktúr detailov a jednoduchých čistých plôch diaľok a tieňov. Dopracoval sa k náznakovému obrazu krajiny, čím predurčil svoje fotografie tým divákom, ktorí dokážu z konštelácie tvarov, štruktúr a plôch dekódovať tajuplnú reč prírody. Takýto pohľad na krajinu je mi veľmi blízky a inšpiroval ma k spojeniu fotografií a malieb do jedného výstavného súboru. Okrem spoločnej tatranskej témy nám obom ide o viac - pretlmočiť a pochopiť estetický jazyk, ktorým sa nám naše veľhory prihovárajú. S láskavým súhlasom komisárky fotografickej výstavy "TATRY TROCHU INAK" (1995, 1996) Mgr. Lucie Benickej, sme spolu maliar a fotograf uskutočnili pokus - spoločnú výstavu dvoch odlišných vizuálnych médií.
Rudolf Rabatin