Reprezentatívny výber z maliarskej tvorby v Slovenskom inštitúte vo Varšave
Dielo Rudolfa Rabatina reflektuje jeho fascináciu prírodou, jej tajomstvami a štruktúrami, ktoré ho privádzajú do tvorivej meditácie a následnej intenzívnej tvorby: maľba sa stáva hľadaním vizuálneho dobrodružstva a to nielen v obsahovom, ale aj technickom zmysle. Výber diel pre výstavu Maliarske partitúry je iba zlomkom z autorovej tvorby, a to s dôrazom na jednotný rukopis a preferenciu abstraktných obrazov, pre ktoré sú typické farebné monotypie a práca so štruktúrami: vznikajú tak reliéfne objekty, ktoré prekračujú hranice tradičného zobrazenia. Prevažujú inšpirácie prírodnými elementmi, kde každé dielo má svoj skrytý význam, stávajúc sa tak „partitúrou“, zápisom vnútorného hlasu, poéziou nad rámec všednosti.
Kameň ako rudimentárna pamäť Zeme, hory a symboly s nimi spojené, sú nadčasovou a nosnou inšpiráciou v Rabatinovej tvorbe, ku ktorej sa pridáva interpretácia rôznych životných situácií: náhle podnety prichádzajú ako vzdialené hudobné tóny, formujú akúsi melodickú niť, z ktorej sa tkajú výtvarné partitúry o agresii človeka, paradoxoch aj protikladoch, o plynutí svetla a jeho prienikoch, o čiernych dierach väzniacich myšlienku, či o vzniku nového života. Autor tak odkrýva svoj svet, kde „náhoda ovplyvňuje obraz“ a maliarska výpoveď odkrýva nevidené, lebo „beda, kto v mori vidí iba vodu, kto nepočuje nemú prírodu, kto v skalách vidí iba skaly...“ (Andrej Sládkovič).
Mgr. Lucia Benická, júl 2018
Galéria umelcov Spiša
Kameň ako rudimentárna pamäť Zeme, hory a symboly s nimi spojené, sú nadčasovou a nosnou inšpiráciou v Rabatinovej tvorbe, ku ktorej sa pridáva interpretácia rôznych životných situácií: náhle podnety prichádzajú ako vzdialené hudobné tóny, formujú akúsi melodickú niť, z ktorej sa tkajú výtvarné partitúry o agresii človeka, paradoxoch aj protikladoch, o plynutí svetla a jeho prienikoch, o čiernych dierach väzniacich myšlienku, či o vzniku nového života. Autor tak odkrýva svoj svet, kde „náhoda ovplyvňuje obraz“ a maliarska výpoveď odkrýva nevidené, lebo „beda, kto v mori vidí iba vodu, kto nepočuje nemú prírodu, kto v skalách vidí iba skaly...“ (Andrej Sládkovič).
Mgr. Lucia Benická, júl 2018
Galéria umelcov Spiša