Predsa len sa dá tvorba tohto výtvarníka charakterizovať. Tajuplné ozvy, plynulé aj energické, pomalé, radostné i pochmúrne podoby farebných odtieňov sa nenásilne pretláčajú na plátno, akoby sa naň vyliala bolesť a túžba, láska aj zrada, šťastie aj smútok, ale aj radosť... Stúpajúce cez nesmiernu silu pocitov k podstate umenia.
Toto je jedna zo skrytých vlastností Rudolfa Rabatina. A potom je tu jeho urputný záujem o maliarsky priestor. Nespočetné kompozičné možnosti sveta farby ho úspešne prenasledujú. To je svet maliarskych kompozícií, ktoré nosí v sebe, s ktorým spí aj bdie. A pritom kompozícia nie je pre Ruda Rabatina iba nutne vymedzený priestor, ale je to priestor, ktorým sa obklopuje, ktorým obklopuje nás, a ktorý sa týmto stáva neoddeliteľnou súčasťou obrazu. Takouto kompozičnou hrou nám podsúva svoje čisté vyznenie systému hodnôt, ktoré uznáva a na ktorých mu mimoriadne záleží.
Ešte je tu farba. Farba je pre Rabatina veľmi dôležitá. Myslím, že farba ide jeho životom vytrvalo, neustále a to nielen preto, že je pre neho najdôležitejšia, ale preto že je podstatou jeho maliarskej tvorby ako prirodzená súčasť. Prítomnosť farby a farebnosti, prítomnosť média farby je základným princípom zvnútornenia jeho maliarskeho diela, je to životodarná substancia, z ktorej sa rodia nosné maliarske kompozície. Farba zohráva dôležitú úlohu. Farba v jeho prácach humanizuje a konfiguruje, farebnosť sa stáva hmatateľnou zložkou jeho kompozícii. Farbou vo svojich obrazoch zvýrazňuje to, čo je dôležité, vyjadruje pocity, farbou sa teší. Prostredníctvom farby sprítomňuje osobné hodnoty, ktoré sú nateraz pre neho dostatočne pevné na to, aby sa s nami ochotne s nimi podelil.
JAROSLAV UHEL (Profesor, PaedDr., ArtD.), 2021