Profil
Moja modlitba
"Prebuď sa v pokoji, prvobytná sila, ktorá v každej chvíli tvorí. Uznaj ma, som Tvoj syn, moje srdce Ťa ľúbi a poslúchnem Tvoje rady, aby som vykonal, čo Ti bude na prospech. Prebuď sa v pokoji a zalievaj svetlom túto zem, ktorá žije len z Tvojej lásky. Energiou, ktorá z Teba vyžaruje, kries k životu všetko, čo existuje."
(Modlitba Ramzesa, Naos - chrám faraóna, Údolie kráľov, Karnak, Egypt)
"Prebuď sa v pokoji, prvobytná sila, ktorá v každej chvíli tvorí. Uznaj ma, som Tvoj syn, moje srdce Ťa ľúbi a poslúchnem Tvoje rady, aby som vykonal, čo Ti bude na prospech. Prebuď sa v pokoji a zalievaj svetlom túto zem, ktorá žije len z Tvojej lásky. Energiou, ktorá z Teba vyžaruje, kries k životu všetko, čo existuje."
(Modlitba Ramzesa, Naos - chrám faraóna, Údolie kráľov, Karnak, Egypt)
C. V.
* Krompachy (1954)
1974-1978
Pedagogická fakulta UPJŠ Prešov
prof. Štefan Hapák a prof. Ivan Šafranko
1986 - 1989
tvorivé sympóziá výtvarných pedagógov v Popradskom okrese
1989 - 1996
riaditeľ Tatranskej galérie v Poprade
Projekt galéria v Elektrárni Poprad (1992)
Dom fotografie v Poprade (1993)
1991 - 1998
maliarske plenéry v Poľsku
1997 - 1999
slobodné povolanie
od 1999
pedagóg Základnej umeleckej školy v Poprade
2009 - 2017
pedagóg SPŠ Poprad grafický a priestorový dizajn
od 2013
Umelecká beseda slovenská
* Krompachy (1954)
1974-1978
Pedagogická fakulta UPJŠ Prešov
prof. Štefan Hapák a prof. Ivan Šafranko
1986 - 1989
tvorivé sympóziá výtvarných pedagógov v Popradskom okrese
1989 - 1996
riaditeľ Tatranskej galérie v Poprade
Projekt galéria v Elektrárni Poprad (1992)
Dom fotografie v Poprade (1993)
1991 - 1998
maliarske plenéry v Poľsku
1997 - 1999
slobodné povolanie
od 1999
pedagóg Základnej umeleckej školy v Poprade
2009 - 2017
pedagóg SPŠ Poprad grafický a priestorový dizajn
od 2013
Umelecká beseda slovenská
Vysoké Tatry
Celú Rabatinovu výtvarnú dráhu sprevádzajú najmä krajinárske kompozície. Krajiny, veduty a panorámy maľuje doma na Spiši i počas študijných ciest, najčastejšie ako účastník maliarskych plenérov na Slovensku i v zahraničí. Krajinárska téma Tatier, ku ktorej majú iní slovenskí výtvarníci zväčša rezervovaný vzťah, je jednou z jeho dominantných tém. Niektoré tatranské kompozície sú náladovou kontempláciou prírody, jej takmer impresionistickým záznamom so zachytením atmosféry a živlov, ktoré ju ovládajú. Opticky vernou reprodukciou videného sa však uspokojí iba zriedka. Horský motív zväčša povýši na výraz vlastného vnútra či prírodných a spoločenských pohybov a síl. S obľubou týmto spôsobom využíva najmä motív kameňa. V obrazovom cykle Reč kameňov predstavujú bralá, skaly a balvany raz pozitívne hodnoty, ako vznešenosť, pevnosť a silu, výzvu k výstupu do výšok a k rozhľadu, inokedy sú metaforou pre bremeno, ťarchu osudu, úskalie alebo prekážku na ceste životom. Kameň ako fundamentálna súčasť horskej krajiny alebo kamenných múrov ľudských obydlí tak človeka raz povznáša, inokedy ohrozuje, alebo aj ochraňuje. To všetko maliar vnímavému divákovi ponúka v kompozíciách s názvami Tatranské ráno, Tiesňava, Roklina, Prielom, Kameňopád, Pamäť kamennej steny, či Moje vnútorné kamene.
Jitka Haaková, katalóg k jubilejnej výstave Modlitba maliara, Galéria BWA Krosno, 2014
Celú Rabatinovu výtvarnú dráhu sprevádzajú najmä krajinárske kompozície. Krajiny, veduty a panorámy maľuje doma na Spiši i počas študijných ciest, najčastejšie ako účastník maliarskych plenérov na Slovensku i v zahraničí. Krajinárska téma Tatier, ku ktorej majú iní slovenskí výtvarníci zväčša rezervovaný vzťah, je jednou z jeho dominantných tém. Niektoré tatranské kompozície sú náladovou kontempláciou prírody, jej takmer impresionistickým záznamom so zachytením atmosféry a živlov, ktoré ju ovládajú. Opticky vernou reprodukciou videného sa však uspokojí iba zriedka. Horský motív zväčša povýši na výraz vlastného vnútra či prírodných a spoločenských pohybov a síl. S obľubou týmto spôsobom využíva najmä motív kameňa. V obrazovom cykle Reč kameňov predstavujú bralá, skaly a balvany raz pozitívne hodnoty, ako vznešenosť, pevnosť a silu, výzvu k výstupu do výšok a k rozhľadu, inokedy sú metaforou pre bremeno, ťarchu osudu, úskalie alebo prekážku na ceste životom. Kameň ako fundamentálna súčasť horskej krajiny alebo kamenných múrov ľudských obydlí tak človeka raz povznáša, inokedy ohrozuje, alebo aj ochraňuje. To všetko maliar vnímavému divákovi ponúka v kompozíciách s názvami Tatranské ráno, Tiesňava, Roklina, Prielom, Kameňopád, Pamäť kamennej steny, či Moje vnútorné kamene.
Jitka Haaková, katalóg k jubilejnej výstave Modlitba maliara, Galéria BWA Krosno, 2014
Maliarske partitúry
Dielo Rudolfa Rabatina reflektuje jeho fascináciu prírodou, jej tajomstvami a štruktúrami, ktoré ho privádzajú do tvorivej meditácie a následnej intenzívnej tvorby: maľba sa stáva hľadaním vizuálneho dobrodružstva a to nielen v obsahovom, ale aj technickom zmysle. Výber diel pre výstavu Maliarske partitúry je iba zlomkom z autorovej tvorby, a to s dôrazom na jednotný rukopis a preferenciu abstraktných obrazov, pre ktoré sú typické farebné monotypie a práca so štruktúrami: vznikajú tak reliéfne objekty, ktoré prekračujú hranice tradičného zobrazenia. Prevažujú inšpirácie prírodnými elementmi, kde každé dielo má svoj skrytý význam, stávajúc sa tak „partitúrou“, zápisom vnútorného hlasu, poéziou nad rámec všednosti.
Kameň ako rudimentárna pamäť Zeme, hory a symboly s nimi spojené, sú nadčasovou a nosnou inšpiráciou v Rabatinovej tvorbe, ku ktorej sa pridáva interpretácia rôznych životných situácií: náhle podnety prichádzajú ako vzdialené hudobné tóny, formujú akúsi melodickú niť, z ktorej sa tkajú výtvarné partitúry o agresii človeka, paradoxoch aj protikladoch, o plynutí svetla a jeho prienikoch, o čiernych dierach väzniacich myšlienku, či o vzniku nového života. Autor tak odkrýva svoj svet, kde „náhoda ovplyvňuje obraz“ a maliarska výpoveď odkrýva nevidené, lebo „beda, kto v mori vidí iba vodu, kto nepočuje nemú prírodu, kto v skalách vidí iba skaly...“ (Andrej Sládkovič).
Mgr. Lucia Benická, SI Varšava, júl 2018
Dielo Rudolfa Rabatina reflektuje jeho fascináciu prírodou, jej tajomstvami a štruktúrami, ktoré ho privádzajú do tvorivej meditácie a následnej intenzívnej tvorby: maľba sa stáva hľadaním vizuálneho dobrodružstva a to nielen v obsahovom, ale aj technickom zmysle. Výber diel pre výstavu Maliarske partitúry je iba zlomkom z autorovej tvorby, a to s dôrazom na jednotný rukopis a preferenciu abstraktných obrazov, pre ktoré sú typické farebné monotypie a práca so štruktúrami: vznikajú tak reliéfne objekty, ktoré prekračujú hranice tradičného zobrazenia. Prevažujú inšpirácie prírodnými elementmi, kde každé dielo má svoj skrytý význam, stávajúc sa tak „partitúrou“, zápisom vnútorného hlasu, poéziou nad rámec všednosti.
Kameň ako rudimentárna pamäť Zeme, hory a symboly s nimi spojené, sú nadčasovou a nosnou inšpiráciou v Rabatinovej tvorbe, ku ktorej sa pridáva interpretácia rôznych životných situácií: náhle podnety prichádzajú ako vzdialené hudobné tóny, formujú akúsi melodickú niť, z ktorej sa tkajú výtvarné partitúry o agresii človeka, paradoxoch aj protikladoch, o plynutí svetla a jeho prienikoch, o čiernych dierach väzniacich myšlienku, či o vzniku nového života. Autor tak odkrýva svoj svet, kde „náhoda ovplyvňuje obraz“ a maliarska výpoveď odkrýva nevidené, lebo „beda, kto v mori vidí iba vodu, kto nepočuje nemú prírodu, kto v skalách vidí iba skaly...“ (Andrej Sládkovič).
Mgr. Lucia Benická, SI Varšava, júl 2018
Pasca, 2014, akryl na plátne, 80x100 cm
Tvorbu autora možno charakterizovať sugestívnym emociálnym poryvom, ktorý vyviera z jeho bytostného vnímania. Z reálnych situácií prechádza do sfér, v ktorých sa prelína realita s interdimenzionálnym súzvukom súčasného diania i života. Sú to jeho vnútorné výpovede i posolstvá.
PhDr. Marta Hučková Kociánová, SALÓN Smižany, 2019
PhDr. Marta Hučková Kociánová, SALÓN Smižany, 2019
Medzi Cergovou a Tatrami, 1997, Olej, 50x70 cm
"To hory, či nekonečnosť mora sú zahalené tajomstvom, ktoré túžime poznať. Tatry vo svojich gotických formách upriamujú náš zrak do výšok a k nebu. Umelci Rudolf Rabatin a Jozef Česla znamenito vystihujú svoj postoj k svetu a prírode. Vysoké hory vpadli do ich duší. Vyhľadávajú zmysel tajomstva zastretého v magickej atmosfére brál. A možno je to opačne: v prekypujúcej chúlostivosti duše umelcov preniká do ich diel tajomstvo bytia, ktoré túžia vystihnúť. Je dobré, že tieto obrazy vidíme v Poľsku. Dáva nám to pocit slobody, pretože autori stoja pred zrakmi našej predstavivosti ako vtáci, ktorí nerozumejú hraniciam v geograficko - politickom ponímaní. Preleteli hranice, aby nás utvrdili v presvedčení, že to neznáme a tajuplné niečo, ku ktorému sa chce umelec donekonečna približovať, dotýkať sa ho svojimi zmyslami a intelektom, je istotou človečenstva."
Jan Tulik (Poľsko): Text k výstave Tatry trochu inak v Krosne, (1998)
Jan Tulik (Poľsko): Text k výstave Tatry trochu inak v Krosne, (1998)
Rybárska pláž na pobreží Baltického mora v Poľsku. 2013, akryl na plátne, 70x100 cm
Od roku 1990 až do roku 2013 som každoročne navštevoval maliarske sympóziá - tvorivé pobyty v susednom Poľsku. Za tie roky som tam našiel veľa inšpirácie, ale aj priateľov, s ktorými sa dodnes stretávam. Mám nezabudnuteľné spomienky na tvorivé stretnutia v krásnom prostredí hôr známom pod názvom Beszczady organizované Krosnianskym Domom kultúry. Od domova najvzdialenejší pobyt som absolvoval v roku 2013 pri Baltickom mori (Osięki) neďaleko západopobaltského Mesta Koszalin, kde som nechal v galérijných a súkromných zbierkach šesť obrazov.
(Rudolf Rabatin , 2013)
(Rudolf Rabatin , 2013)
Archív výstav a výstavných aktivít poskytuje chronológiu, históriu a linky na dokumentáciu z niektorých podujatí (fotografie, propagačný materiál a texty, ktoré sú priebežne aktualizované a dopĺňané).
Aktuality
