Profil
Moja modlitba
"Prebuď sa v pokoji, prvobytná sila, ktorá v každej chvíli tvorí. Uznaj ma, som Tvoj syn, moje srdce Ťa ľúbi a poslúchnem Tvoje rady, aby som vykonal, čo Ti bude na prospech. Prebuď sa v pokoji a zalievaj svetlom túto zem, ktorá žije len z Tvojej lásky. Energiou, ktorá z Teba vyžaruje, kries k životu všetko, čo existuje."
(Modlitba Ramzesa, Naos - chrám faraóna, Údolie kráľov, Karnak, Egypt)
"Prebuď sa v pokoji, prvobytná sila, ktorá v každej chvíli tvorí. Uznaj ma, som Tvoj syn, moje srdce Ťa ľúbi a poslúchnem Tvoje rady, aby som vykonal, čo Ti bude na prospech. Prebuď sa v pokoji a zalievaj svetlom túto zem, ktorá žije len z Tvojej lásky. Energiou, ktorá z Teba vyžaruje, kries k životu všetko, čo existuje."
(Modlitba Ramzesa, Naos - chrám faraóna, Údolie kráľov, Karnak, Egypt)
C. V.
* 1954 (Krompachy)
1974-1978
Pedagogická fakulta UPJŠ Prešov
prof. Štefan Hapák a prof. Ivan Šafranko
1986 - 1989
tvorivé sympóziá výtvarných pedagógov v Popradskom okrese
1989 - 1996
riaditeľ Tatranskej galérie v Poprade
Projekt galéria v Elektrárni Poprad (1992)
Dom fotografie v Poprade (1993)
1991 - 1998
maliarske plenéry v Poľsku
1997 - 1999
slobodné povolanie
1999 - 2020
pedagóg Základnej umeleckej školy v Poprade
2009 - 2017
pedagóg SPŠ Poprad grafický a priestorový dizajn
od 2013
Umelecká beseda slovenská
od 2024
Združenie výtvarných umelcov stredného Slovenska
* 1954 (Krompachy)
1974-1978
Pedagogická fakulta UPJŠ Prešov
prof. Štefan Hapák a prof. Ivan Šafranko
1986 - 1989
tvorivé sympóziá výtvarných pedagógov v Popradskom okrese
1989 - 1996
riaditeľ Tatranskej galérie v Poprade
Projekt galéria v Elektrárni Poprad (1992)
Dom fotografie v Poprade (1993)
1991 - 1998
maliarske plenéry v Poľsku
1997 - 1999
slobodné povolanie
1999 - 2020
pedagóg Základnej umeleckej školy v Poprade
2009 - 2017
pedagóg SPŠ Poprad grafický a priestorový dizajn
od 2013
Umelecká beseda slovenská
od 2024
Združenie výtvarných umelcov stredného Slovenska
Vysoké Tatry
Celú Rabatinovu výtvarnú dráhu sprevádzajú najmä krajinárske kompozície. Krajiny, veduty a panorámy maľuje doma na Spiši i počas študijných ciest, najčastejšie ako účastník maliarskych plenérov na Slovensku i v zahraničí. Krajinárska téma Tatier, ku ktorej majú iní slovenskí výtvarníci zväčša rezervovaný vzťah, je jednou z jeho dominantných tém. Niektoré tatranské kompozície sú náladovou kontempláciou prírody, jej takmer impresionistickým záznamom so zachytením atmosféry a živlov, ktoré ju ovládajú. Opticky vernou reprodukciou videného sa však uspokojí iba zriedka. Horský motív zväčša povýši na výraz vlastného vnútra či prírodných a spoločenských pohybov a síl. S obľubou týmto spôsobom využíva najmä motív kameňa. V obrazovom cykle Reč kameňov predstavujú bralá, skaly a balvany raz pozitívne hodnoty, ako vznešenosť, pevnosť a silu, výzvu k výstupu do výšok a k rozhľadu, inokedy sú metaforou pre bremeno, ťarchu osudu, úskalie alebo prekážku na ceste životom. Kameň ako fundamentálna súčasť horskej krajiny alebo kamenných múrov ľudských obydlí tak človeka raz povznáša, inokedy ohrozuje, alebo aj ochraňuje. To všetko maliar vnímavému divákovi ponúka v kompozíciách s názvami Tatranské ráno, Tiesňava, Roklina, Prielom, Kameňopád, Pamäť kamennej steny, či Moje vnútorné kamene.
Jitka Haaková, katalóg k jubilejnej výstave Modlitba maliara, Galéria BWA Krosno, 2014
Celú Rabatinovu výtvarnú dráhu sprevádzajú najmä krajinárske kompozície. Krajiny, veduty a panorámy maľuje doma na Spiši i počas študijných ciest, najčastejšie ako účastník maliarskych plenérov na Slovensku i v zahraničí. Krajinárska téma Tatier, ku ktorej majú iní slovenskí výtvarníci zväčša rezervovaný vzťah, je jednou z jeho dominantných tém. Niektoré tatranské kompozície sú náladovou kontempláciou prírody, jej takmer impresionistickým záznamom so zachytením atmosféry a živlov, ktoré ju ovládajú. Opticky vernou reprodukciou videného sa však uspokojí iba zriedka. Horský motív zväčša povýši na výraz vlastného vnútra či prírodných a spoločenských pohybov a síl. S obľubou týmto spôsobom využíva najmä motív kameňa. V obrazovom cykle Reč kameňov predstavujú bralá, skaly a balvany raz pozitívne hodnoty, ako vznešenosť, pevnosť a silu, výzvu k výstupu do výšok a k rozhľadu, inokedy sú metaforou pre bremeno, ťarchu osudu, úskalie alebo prekážku na ceste životom. Kameň ako fundamentálna súčasť horskej krajiny alebo kamenných múrov ľudských obydlí tak človeka raz povznáša, inokedy ohrozuje, alebo aj ochraňuje. To všetko maliar vnímavému divákovi ponúka v kompozíciách s názvami Tatranské ráno, Tiesňava, Roklina, Prielom, Kameňopád, Pamäť kamennej steny, či Moje vnútorné kamene.
Jitka Haaková, katalóg k jubilejnej výstave Modlitba maliara, Galéria BWA Krosno, 2014
Maliarske partitúry
Tvorba Rudolfa Rabatina reflektuje jeho fascináciu prírodou, jej tajomstvami a štruktúrami, ktoré ho privádzajú do tvorivej meditácie a následnej intenzívnej tvorby: maľba sa stáva hľadaním vizuálneho dobrodružstva a to nielen v obsahovom, ale aj technickom zmysle.
Výber diel pre výstavu Maliarske partitúry je iba zlomkom z autorovej tvorby, a to s dôrazom na jednotný rukopis a preferenciu abstraktných obrazov, pre ktoré sú typické farebné monotypie a práca so štruktúrami: vznikajú tak reliéfne objekty, ktoré prekračujú hranice tradičného zobrazenia. Prevažujú inšpirácie prírodnými elementmi, kde každé dielo má svoj skrytý význam, stávajúc sa tak „partitúrou“, zápisom vnútorného hlasu, poéziou nad rámec všednosti.
V tvorivom výtvarnom vývoji autora sa prelínajú rôzne prístupy, témy i žánre s dôrazom na sebareflexiu a objavovanie cesty k obrazu: od klasickej realistickej krajiny (mnohokrát ovplyvnenej početnými plenérmi) cez figurálnu, hlavne portrétnu maľbu, až po abstraktné zobrazenie krajiny, kde prevažuje fascinácia mikro prírodou, s následným zobrazením prostredníctvom vhodne volenej techniky. V dielach ako Emocionálna krajina, či Tatranská perspektíva autor vrství na realistické siluety štítov i skál abstraktné ťahy farby, aj nenápadné monotypické odtlačky, pridáva zásahy špachtľou, či gumeným štetcom: v tvorivom procese doslova hnetie „prírodu“ rukami a pretvára ju na svoj obraz. Pri experimentovaní nestačí klasická technika, každé dielo obohacuje vlepovaním aj vylievaním rôznych farieb i štruktúr: pracuje s papierom, pretláča farebné vrstvy fóliami, valčekuje, prekrýva pomocou šablón – výnimočnosť každého diela je takto podčiarknutá osobitým autorským rukopisom.
Kameň ako rudimentárna pamäť Zeme, hory a symboly s nimi spojené sú nadčasovou a nosnou inšpiráciou v Rabatinovej tvorbe, ku ktorej sa pridáva interpretácia rôznych životných situácií: náhle podnety prichádzajú ako vzdialené hudobné tóny, formujú akúsi melodickú niť, z ktorej sa tkajú výtvarné partitúry o agresii človeka, paradoxoch aj protikladoch, o plynutí svetla a jeho prienikoch, o čiernych dierach väzniacich myšlienku, či o vzniku nového života. Autor tak odkrýva svoj svet, kde „náhoda ovplyvňuje obraz“ a maliarska výpoveď odkrýva nevidené, lebo „beda, kto v mori vidí iba vodu, kto nepočuje nemú prírodu, kto v skalách vidí iba skaly...“ (Andrej Sládkovič).
Lucia Benická, júl 2018
Tvorba Rudolfa Rabatina reflektuje jeho fascináciu prírodou, jej tajomstvami a štruktúrami, ktoré ho privádzajú do tvorivej meditácie a následnej intenzívnej tvorby: maľba sa stáva hľadaním vizuálneho dobrodružstva a to nielen v obsahovom, ale aj technickom zmysle.
Výber diel pre výstavu Maliarske partitúry je iba zlomkom z autorovej tvorby, a to s dôrazom na jednotný rukopis a preferenciu abstraktných obrazov, pre ktoré sú typické farebné monotypie a práca so štruktúrami: vznikajú tak reliéfne objekty, ktoré prekračujú hranice tradičného zobrazenia. Prevažujú inšpirácie prírodnými elementmi, kde každé dielo má svoj skrytý význam, stávajúc sa tak „partitúrou“, zápisom vnútorného hlasu, poéziou nad rámec všednosti.
V tvorivom výtvarnom vývoji autora sa prelínajú rôzne prístupy, témy i žánre s dôrazom na sebareflexiu a objavovanie cesty k obrazu: od klasickej realistickej krajiny (mnohokrát ovplyvnenej početnými plenérmi) cez figurálnu, hlavne portrétnu maľbu, až po abstraktné zobrazenie krajiny, kde prevažuje fascinácia mikro prírodou, s následným zobrazením prostredníctvom vhodne volenej techniky. V dielach ako Emocionálna krajina, či Tatranská perspektíva autor vrství na realistické siluety štítov i skál abstraktné ťahy farby, aj nenápadné monotypické odtlačky, pridáva zásahy špachtľou, či gumeným štetcom: v tvorivom procese doslova hnetie „prírodu“ rukami a pretvára ju na svoj obraz. Pri experimentovaní nestačí klasická technika, každé dielo obohacuje vlepovaním aj vylievaním rôznych farieb i štruktúr: pracuje s papierom, pretláča farebné vrstvy fóliami, valčekuje, prekrýva pomocou šablón – výnimočnosť každého diela je takto podčiarknutá osobitým autorským rukopisom.
Kameň ako rudimentárna pamäť Zeme, hory a symboly s nimi spojené sú nadčasovou a nosnou inšpiráciou v Rabatinovej tvorbe, ku ktorej sa pridáva interpretácia rôznych životných situácií: náhle podnety prichádzajú ako vzdialené hudobné tóny, formujú akúsi melodickú niť, z ktorej sa tkajú výtvarné partitúry o agresii človeka, paradoxoch aj protikladoch, o plynutí svetla a jeho prienikoch, o čiernych dierach väzniacich myšlienku, či o vzniku nového života. Autor tak odkrýva svoj svet, kde „náhoda ovplyvňuje obraz“ a maliarska výpoveď odkrýva nevidené, lebo „beda, kto v mori vidí iba vodu, kto nepočuje nemú prírodu, kto v skalách vidí iba skaly...“ (Andrej Sládkovič).
Lucia Benická, júl 2018
Krajinárska partitúra, 2021, akvarel, 20x30 cm
Predsa len sa dá tvorba tohto výtvarníka charakterizovať. Tajuplné ozvy, plynulé aj energické, pomalé, radostné i pochmúrne podoby farebných odtieňov sa nenásilne pretláčajú na plátno, akoby sa naň vyliala bolesť a túžba, láska aj zrada, šťastie aj smútok, ale aj radosť... Stúpajúce cez nesmiernu silu pocitov k podstate umenia.
Toto je jedna zo skrytých vlastností Rudolfa Rabatina. A potom je tu jeho urputný záujem o maliarsky priestor. Nespočetné kompozičné možnosti sveta farby ho úspešne prenasledujú. To je svet maliarskych kompozícií, ktoré nosí v sebe, s ktorým spí aj bdie. A pritom kompozícia nie je pre Ruda Rabatina iba nutne vymedzený priestor, ale je to priestor, ktorým sa obklopuje, ktorým obklopuje nás, a ktorý sa týmto stáva neoddeliteľnou súčasťou obrazu. Takouto kompozičnou hrou nám podsúva svoje čisté vyznenie systému hodnôt, ktoré uznáva a na ktorých mu mimoriadne záleží.
Ešte je tu farba. Farba je pre Rabatina veľmi dôležitá. Myslím, že farba ide jeho životom vytrvalo, neustále a to nielen preto, že je pre neho najdôležitejšia, ale preto že je podstatou jeho maliarskej tvorby ako prirodzená súčasť. Prítomnosť farby a farebnosti, prítomnosť média farby je základným princípom zvnútornenia jeho maliarskeho diela, je to životodarná substancia, z ktorej sa rodia nosné maliarske kompozície. Farba zohráva dôležitú úlohu. Farba v jeho prácach humanizuje a konfiguruje, farebnosť sa stáva hmatateľnou zložkou jeho kompozícii. Farbou vo svojich obrazoch zvýrazňuje to, čo je dôležité, vyjadruje pocity, farbou sa teší. Prostredníctvom farby sprítomňuje osobné hodnoty, ktoré sú nateraz pre neho dostatočne pevné na to, aby sa s nami ochotne s nimi podelil.
JAROSLAV UHEL (Profesor, PaedDr., ArtD.), 2021
Toto je jedna zo skrytých vlastností Rudolfa Rabatina. A potom je tu jeho urputný záujem o maliarsky priestor. Nespočetné kompozičné možnosti sveta farby ho úspešne prenasledujú. To je svet maliarskych kompozícií, ktoré nosí v sebe, s ktorým spí aj bdie. A pritom kompozícia nie je pre Ruda Rabatina iba nutne vymedzený priestor, ale je to priestor, ktorým sa obklopuje, ktorým obklopuje nás, a ktorý sa týmto stáva neoddeliteľnou súčasťou obrazu. Takouto kompozičnou hrou nám podsúva svoje čisté vyznenie systému hodnôt, ktoré uznáva a na ktorých mu mimoriadne záleží.
Ešte je tu farba. Farba je pre Rabatina veľmi dôležitá. Myslím, že farba ide jeho životom vytrvalo, neustále a to nielen preto, že je pre neho najdôležitejšia, ale preto že je podstatou jeho maliarskej tvorby ako prirodzená súčasť. Prítomnosť farby a farebnosti, prítomnosť média farby je základným princípom zvnútornenia jeho maliarskeho diela, je to životodarná substancia, z ktorej sa rodia nosné maliarske kompozície. Farba zohráva dôležitú úlohu. Farba v jeho prácach humanizuje a konfiguruje, farebnosť sa stáva hmatateľnou zložkou jeho kompozícii. Farbou vo svojich obrazoch zvýrazňuje to, čo je dôležité, vyjadruje pocity, farbou sa teší. Prostredníctvom farby sprítomňuje osobné hodnoty, ktoré sú nateraz pre neho dostatočne pevné na to, aby sa s nami ochotne s nimi podelil.
JAROSLAV UHEL (Profesor, PaedDr., ArtD.), 2021
Appassionata, 2021, akryl, 95x120 cm
Autor posledné dva roky cíti nutkanie a potrebu transponovať vlastnosti hudby do vizuálnej maliarskej podoby - orfizmu. Na prvý pohľad je zrejmá neopodstatnenosť porovnávania hudby a vizuálneho umenia, ale myslí si, že má zmysel sa programovo venovať tejto komparácii s cieľom nájsť interferenčné body dvoch rozdielnych médií. Pri posledných Rabatinových výtvarných pokusoch už pociťuje súvislosti a silnú inšpiráciu. „Moja abstraktná maliarska tvorba je z tohto aspektu adekvátne náročnou metódou porovnateľnou s metódou komponovania hudby. Preto naďalej sa budem zaoberať hľadaním obrazu podobne ako hudobný skladateľ komponovaním hudby – abstraktne podľa exaktných pravidiel.“
Množstvo individuálnych a kolektívnych výstav hovoria rečou tvorivého človeka, ktorého posolstvo tvorby odznieva v jeho nespočetných maliarskych variáciách a prihovárajú sa milovníkom umenia.
PhDr. Marta Hučková Kocianová, katalóg výstavy Maliarska appassionata v Galérii Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach, 2021
Množstvo individuálnych a kolektívnych výstav hovoria rečou tvorivého človeka, ktorého posolstvo tvorby odznieva v jeho nespočetných maliarskych variáciách a prihovárajú sa milovníkom umenia.
PhDr. Marta Hučková Kocianová, katalóg výstavy Maliarska appassionata v Galérii Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach, 2021
Dôležité miesto v diele Rudolfa Rabatina má hudba. Na plátno prenáša pocity a emócie, zhmotňuje hudobný zážitok. Abstraktné tendencie rozvíja v okúzľujúcich sférických kompozíciách, do ktorých vkladá matematickú presnosť, nie náhody. Maľbu inšpirovanú prírodou svojsky analyzuje, logické zákonitosti matematiky vyrovnáva gestickou expresívnou maľbou. Chaos abstraktnej maľby, neuchopiteľné emócie i neohraničenosť tvarov musia byť v jeho maľbách ukotvené v logickom poriadku. Maľba Večerná hudba hlbokého lesa (2021) v sebe ukrýva tajomnosť a nepredvídateľnosť prostredia. Pri pohľade na osvetlené kmene stromov nás dovnútra obrazu magicky vťahuje okolitá ponurá atmosféra. Pocit hĺbky je zvýraznený temnou tonalitou farieb stromov. Odrazu sa ocitáme priamo v strede prežiarenej krajiny, a teplo posledných večerných lúčov v tichu lesa, ktorý znie ako melodická balada, nás napĺňa pokojom. Orfistické tendencie v Rabatinových dielach sledujú formu a tvar v súlade bytia. Autor kombinuje maľbu akrylom a experiment v podobe monotypie, v ktorej výsledný odtlačok je jedinečný a nepredvídateľný. Kataklizmatická vízia orkánu v diele Tornádo (2003) vírivou energiou otriasa týčiacim sa horským masívom. Vzniknutý vír v tvare špirály vytvára prúdový pohyb potvrdzujúci silu nevyspytateľnej prírody.
Mgr. Kamila Paceková, Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi, katalóg výstavy Učitelia i dejatelia, 2022
Mgr. Kamila Paceková, Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi, katalóg výstavy Učitelia i dejatelia, 2022
Pasca, 2014, akryl na plátne, 80x100 cm
Tvorbu autora možno charakterizovať sugestívnym emocionálnym poryvom, ktorý vyviera z jeho bytostného vnímania. Z reálnych situácií prechádza do sfér, v ktorých sa prelína realita s interdimenzionálnym súzvukom súčasného diania i života. Sú to jeho vnútorné výpovede i posolstvá.
PhDr. Marta Hučková Kociánová, SALÓN Smižany, 2019
PhDr. Marta Hučková Kociánová, SALÓN Smižany, 2019
Medzi Cergovou a Tatrami, 1997, Olej, 50x70 cm
"To hory, či nekonečnosť mora sú zahalené tajomstvom, ktoré túžime poznať. Tatry vo svojich gotických formách upriamujú náš zrak do výšok a k nebu. Umelci Rudolf Rabatin a Jozef Česla znamenito vystihujú svoj postoj k svetu a prírode. Vysoké hory vpadli do ich duší. Vyhľadávajú zmysel tajomstva zastretého v magickej atmosfére brál. A možno je to opačne: v prekypujúcej chúlostivosti duše umelcov preniká do ich diel tajomstvo bytia, ktoré túžia vystihnúť. Je dobré, že tieto obrazy vidíme v Poľsku. Dáva nám to pocit slobody, pretože autori stoja pred zrakmi našej predstavivosti ako vtáci, ktorí nerozumejú hraniciam v geograficko - politickom ponímaní. Preleteli hranice, aby nás utvrdili v presvedčení, že to neznáme a tajuplné niečo, ku ktorému sa chce umelec donekonečna približovať, dotýkať sa ho svojimi zmyslami a intelektom, je istotou človečenstva."
Jan Tulik (Poľsko): Text k výstave Tatry trochu inak v Krosne, (1998)
Jan Tulik (Poľsko): Text k výstave Tatry trochu inak v Krosne, (1998)
Rybárska pláž na pobreží Baltického mora v Poľsku. 2013, akryl na plátne, 70x100 cm
Od roku 1990 až do roku 2013 som každoročne navštevoval maliarske sympóziá - tvorivé pobyty v susednom Poľsku. Za tie roky som tam našiel veľa inšpirácie, ale aj priateľov, s ktorými sa dodnes stretávam. Mám nezabudnuteľné spomienky na tvorivé stretnutia v krásnom prostredí hôr známom pod názvom Beszczady organizované Krosnianskym Domom kultúry. Od domova najvzdialenejší pobyt som absolvoval v roku 2013 pri Baltickom mori (Osięki) neďaleko západopobaltského Mesta Koszalin, kde som nechal v galérijných a súkromných zbierkach šesť obrazov.
(Rudolf Rabatin , 2013)
(Rudolf Rabatin , 2013)
Archív výstav a výstavných aktivít poskytuje chronológiu, históriu a linky na dokumentáciu z niektorých podujatí (fotografie, propagačný materiál a texty, ktoré sú priebežne aktualizované a dopĺňané).
Aktuality
Archív výstav a výstavných aktivít poskytuje chronológiu, históriu a linky na dokumentáciu z niektorých podujatí (fotografie, propagačný materiál a texty, ktoré sú priebežne aktualizované a dopĺňané).
